SMER a Róber Fico nemusia robiť nič, a nič ani nerobia. Stačí, že Fico je. Je správne hranatý, obľúbený, sociálny, dôveryhodný, takže nechá ostatných kandidátov, nech sa strápnia a odpíšu sami. Vlastne to je dobrá taktika - keď trebárs niekto nahlas podporí registrované partnerstvá, alebo užšie vzťahy s EÚ, časť ľudí bude chrochtať blahom, druhá sa naštve. Fico, tichý ako voš pod chrastou, nenaštve nikoho.
Opozícia (resp. ta ne-SMER-ujúca časť politického spektra) sa klasicky nedokázala zhodnúť na jednom poriadnom kandidátovi, čím nesklamali. Slovenská opozícia sa bežne dokáže zhodnúť len na troch veciach:
1. Že nemá rada Róberta Fica a SMER,
2. Že je v opozícii,
3. Že nechce byť v opozícii.
Výsledkom je, že každý podporuje toho svojho. Prefíkanosť stratégie je možné zhrnúť do nasledujúcich bodov:
1. Fico snáď nezíska väčšinu v prvom kole.
2. Do druhého kola sa teda niekto určite dostane.
3. S trochou štastia to nebude úplný magor, zmrd, šialenec, alebo zlý mimozemšťan.
4. Z núdze cnosť - aj priemerný mimozemšťan je lepší než Fico, takže protikandidáta budú podporovať.
5. Snáď sa stane zázrak a protikandidát nakoniec Fica nejakým spôsobom porazí.
6. Pokiaľ vyhrá Fico, tak bude bez väčších problémov možné hádzať vinu medzi sebou a obviňovať sa navzájom.
Pokiaľ Fico prehrá, bude nasledovať:
7. Zistia, že nový prezident nie je až taký ideál a prekvapivo nevyhovuje všetkým. Takže napr. prezident podporujúci registrované partnerstvá vyvolá nesúhlas (aspoň časti) veriacich a naopak. Výrazne "proti-SMERácky" prezident nevzbudí lásku v masách podporujúcich SMER.
8. Zistia, že zákonodarným orgánom je stále NRSR, takže prezident bude môcť robiť akurát trucakcie, alebo viesť mediálnu minivojnu proti vláde.
9. Prinajhoršom bude nový prezident fakt magor - a potom budú s (nepriznanou) nostalgiou spomínať na Gašparoviča, ktorý síce breptal, ale ináč bol aktívny asi ako sádrový trpazlík.
A čo je hlavné - v prezidentských voľbách v ČR mali aspoň poriadny zverinec: Žid (a finančník!!!), knieža (nezrozumiteľne žvatlajúci Rakušan, menom v preklade Čarnogurský), Japonec (vlastne japonsko-kórejsko-moravan), komplet potetovaný umelec, herečka (odmietajúca hrebeň, kaderníkov a kondicionéry, šíriaca láskyplné žiarenie), nesmrteľný dinosaurus Miloš. Plus zopár bežných politických otrapov. Na Slovensku to je v podstate nuda. Nijaké emócie, nijaká skutočná snaha, presvedčenie a zápal.
Akoby si väčšina kandidátov uvedomovala, že prezidentovať Slovensku nie je práve džob snov.
Situáciu vidím optimisticky. Krajina môže získať, či sa Fico stane prezidentom alebo nie. Ak sa ním stane, spôsobí nestabilitu v strane rovnako ako u voličov, ktorí sú naňho viazaní oveľa výraznejšie, než na ktoréhokoľvek iného predstaviteľa SMERu. To sa môže stať problémom v nasledujúcich parlamentných voľbách.
OdpovedaťOdstrániťAk nebude za prezidenta zvolený, utrpí úder jeho neporaziteľnosť a následne ho to môže oslabiť.
Už samotná Ficova kandidatúra spôsobuje nepokoj u sponzorov, ktorí si hľadajú náhradného ručiteľa na istoty, sľúbené Ficom. Nepochybujem, že v týchto chvíľach to už majú poriadne zmluvne ošetrené, ale isté naštrbenie vzťahov môže pretrvať.
Napokon opozícia. Mŕtvy chrobák už vyše dvoch rokov, bez schopnosti pozviechať sa. Občianske aktivity (aj kandidáti) získavajú navrch nad nemohúcimi štandardnými stranami, čo, zdá sa, najviac znervózňuje SMER, ktorý nevie, proti komu a čomu stojí. Ak bude táto tendencia pokračovať (a zatiaľ to tak vyzerá), zjavuje sa na obzore možný majdan s podobne vyhroteným a násilným priebehom.