štvrtok 18. júla 2013

Štetinatá láska, sfetovaní poslanci, Sýrska a Poľská efektivita

Príznakom kritickej uhorkovej sezóny je rošambó, ktoré sa na Slovensku rozpútalo po tom, ako sa Róbert Fico vybozkával so Štefanom Harabinom. Vizuálne to vyzeralo približne akoby sa pĺznúce štetinaté prasa obtieralo o hranol. U slabších nátur to vyvolalo dávivý reflex - ti starší nostalgicky zaspomínali na dobu, keď si Brežnev (ten s tou zmutovanou húsenicou namiesto obočia) vrazil francuzáka s Honeckerom (ten korytnák).


S cieľom zachovať duševné zdravie Slovákov sa však pre budúcnosť navrhujú minimálne nasledujúce opatrenia:
1. Za SMER sa bude bozkávať výhradne Kaliňák.
2. Druhou ocicmávanou stranou bude podla možnosti osoba opačného pohlavia. Sexuálne menšiny majú smolu. Aj tak mám pocit, že vyššie uvedené intímnosti nijaká LGBT skupina neocenila.
3. S Harabinom sa bozkávať už nikto nebude. Ani Kaliňák nie. V prípade týchto dvoch by práveže hrozilo, že sa ich štetiny a strnisko navzájom zaseknú ako suchý zips.


V budove Európskeho parlamentu v Bruseli sa našli nespochybniteľné stopy kokaínu. Všade. A bolo ho veľa. A týmto sa veľa vecí úplne prirodzene vysvetľuje!
Jednak hyperaktivita smerovaná na úplne choromyseľné veci (to keď dostanú čerstvú zásielku "colombiano puro"). Rovnako aj katatonický stav, keď nie je EP schopný reagovať, ani keby vypukla atomová vojna (to keď sa zásoby práve minú, alebo má veľká časť poslancov naordinovaný detox).

Otázka znie - na čom, dočerta, šlape NRSR? A nemohli by "tí naši" dostať aspoň kontakt na dílerov s trošku lepším materiálom?


V Poľsku našli "upírsky" hrob. Poznávacím znamením je, že kostra v tom hrobe mala odseknutú hlavu, ktorá bola vložená medzi nohy.
Jednoznačne môžeme potvrdiť, že táto taktika funguje na 100%. Dotyčná kostra sa z hrobu ani nepohla a v Poľsku už nie sú nijakí upíri.
Národ Jakuba Vandrovca zjavne vie, ako sa to má robiť.


Ďalším príkladom efektivity je Sýria, kde sa domorodci už nejakú dobu úspešne snažia zastaviť prírastok obyvateľstva a pád do Mathusiánskej pasce.
Z pohľadu sympatii je to jednoduché, pretože v tom bordeli je naozaj ťažké si vybrať, komu držať palce. Ale čísla, tie čísla, sú neuveriteľné.

Podľa OSN je mŕtvych za celý konflikt už asi 93 000 - čo znamená priemerne cca. 3 321 mŕtvych za jeden mesiac (03/2011 - 07/2013). To vôbec nie je zlé.
Pre porovnanie, v konflikte medzi Izraelom a Palestínou/Palestínčanmi, zahynulo v rokoch 2000 - 2012 spolu asi 6 511 Palestínčanov. Takže keď sa Arabi zabíjajú medzi sebou navzájom, za asi 60 dní dokážu to, čo Izraelu trvalo 12 rokov.

V takom Iraku sa tiež môžeme hanbiť - výsledok je cca. 124 000 mŕtvych za 124 mesiacov (03/2003 - 07/2013), teda priemerne 1 000 na mesiac. A to imperialistickým okupantom výdatne pomáhali miestni dobrovoľníci. Nič moc.

Zatiaľ čo keď v Afganistane bojovala hrdinská Červená Armáda, zvládla to oveľa lepšie. Za 111 mesiacov (12/1979 - 02/1989) padol plusmínus milión Afgáncov. Priemerne vyše 9 000 za mesiac!
Nuž, niektorí vedia ako sa "to" robí...

Ak vynecháme čísla, tak to je normálne ľudsky na prd a strašné. Ale to nijak neuľahčuje výber, ktorej bande šialencov v Sýrii by človek mal fandiť.








Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára